IVAN JANČÁR: ČASY A PRIESTORY ROBERTA HROMCA

Keď Robert Hromec v roku 2011 vymenil klasické plátno za hliník, hneď po prvých realizovaných dielach sa mi zdalo, že nejde len o výmenu materiálu, ale celkového spôsobu jeho výtvarného uvažovania. Prezentovaná kolekcia Vnútri časovej kapsule predstavuje diela z rokov 2016 – 2017, kedy už odkryl širšiu i hlbšiu škálu možnosti spracovania materiálu v rozsiahlejšom rozpätí úvah o plynutí času, hľadaní vnútornej harmónie, ale aj vlastného nepokoja, prelínania sa minulého a prítomného. Robert Hromec bol vždy solitérom na našej výtvarnej scény a od spomínaného roku 2011 sa jeho pozícia osamelého hľadača osobitého prejavu ešte zvýraznila. I keď tu nachádzame (prevažne zámerné) odkazy na renesančnú maľbu, ale aj barokovú pompéznosť, či americkú maľbu 50 rokov, alebo aj inšpiráciu obrazmi Franka Stellu, výsledkom sú osobité, na prvý pohľad autorsky identifikovateľné, zvláštne znepokojivé diela hľadajúce svoje miesto v dnešnom rozporuplnom svete.

Robert Hromec v tomto rozsiahlom cykle gestickými nepokojnými ťahmi štetca zobrazuje chaotický svet súčasnosti, ktorý dáva do kontrastu s citáciou len linkami zobrazených rúk symbolizujúcich harmóniu a pokoj, odvolávajúc sa na antické a neskôr aj renesančné hľadanie prepojenia telesného a duševného. Hoci, ako sme už naznačili, obrazy po roku 2011 sa zásadne odlišujú od predchádzajúcej tvorby, motív rúk nachádzame často aj v jeho skoršej tvorbe, dokonca boli leitmotívom mnohých jeho obrazov. Môžeme tu čítať aj ďalšie veľké témy, ako je počiatočný chaos a vznik vesmíru, či stvorenie človeka. Základnú osnovu   netvoria len maliarske abstraktné a geometrizujúce prvky, ale aj do hliníka vŕtané strieborné, kontinuálne sa prepájajúce motívy, predovšetkým kruhy symbolizujúce plynutie života alebo aj rotujúce línie prechádzajúce cez značnú časť obrazovej plochy. Ich vytvorenie je technicky (ale aj fyzicky) mimoriadne náročné a vďaka precíznemu spracovaniu na ploche i v rôznych hĺbkach vytvára viaceré priestory a znateľný reliéfny efekt. Je zaujímavé, že tieto, v niektorých prípadoch akoby až mikroskopické detaily štruktúr hliníka, pôsobia až ako živý organizmus a čím sú ich tvary rozsiahlejšie, tým sa aj zvyšuje dynamika obrazu. Azda aj preto najintenzívnejšie pôsobia jeho najnovšie, už veľkoformátové obrazy. Od povrchu obrazu odsadzuje spomínanie citácie rúk, ktoré sa takto ocitávajú najbližšie k divákovi, predstavujú vstupnú bránu do obrazu a symbolizujú vieru v človeka – odkazu pre ďalšie generácie, odraz súčasnej dobu do budúcnosti. Celý odkaz je symbolicky ukrytý do malých nalepených hliníkových kociek, ktoré pôsobia ako pevné body v chaose a nestabilite. Trochu mi to pripomína aj existujúce informačné odkazy odložené pre budúce generácie pre prípad celosvetovej katastrofy, alebo aj informácie o našej civilizácii blúdiace vesmírom a čakajúce na objavenie inou civilizáciou.

V týchto obrazoch oproti minulosti omnoho výraznejšie rozohráva farebnú škálu. Dávno preč sú starostlivo budované zemité štruktúry, či prevažujúca hnedá farebnosť, nahradila ich farebná monohorakosť miestami až s jasnými žiarivými, často sa prelínajúcimi farebnými odtieňmi. Práve prelínaním jednotlivých vrstiev dosahuje aj zvyšovanie optickej ilúzie, ktorá sa mení aj v závislosti od intenzity svetla.

V autorových obrazoch nachádzame viaceré výrazné myšlienkové aj výtvarné opozitá: Chaos ↔ harmónia, počiatok ↔ koniec, abstraktná maľba ↔ realistické detaily ľudskej figúry, presný, v jednej línií namaľovaný kruh ↔ gestický pastózny kruh s viacerými vrstvami, striedma čistá farebnosť rytého hliníka ↔ výrazná farebnosť expresívnych ťahov štetcom, práca s detailom ↔ veľké farebné škvrny či plochy a mnohé ďalšie. Poukazujú nám na snahu Roberta Hromca odpútať sa od akýchkoľvek pravidiel či mantinelov. Síce často zobrazuje kruh, ktorý je uzavretý, na strane druhej však jeho rotujúce línie nemávajú pevné konce a akoby prekračovali obrazovú plochu a išli svojou cestou niekam ďalej. Do neznáma.

Ivan Jančár
Bratislava, 2017

hromecIVAN JANČÁR: ČASY A PRIESTORY ROBERTA HROMCA, Bratislava, 2017