ANTON DIVÁCKÝ: A WEAVING OF WORLDS

First of all I would really like to say thanks for this wonderful opportunity to write a few words about an artist who has influenced not only my life and my outlook on today’s artistic creation, but who has moreover influenced the modern painting and drawing scene in Slovakia, as well as in the last few years, writing himself into modern art dictionaries abroad, including in the USA. I am sure that his creation, characteristic style and coloured perception of the world will be described in detail further in the book. Accordingly I would like to try to present a perception of this personality through a look at a person coming from a family which for half a century has been active in the area of culture, fine arts, support for the development of young artistic talents and the art trade, at the same time in the field of artistic magazines publicity and publishing activities. Why do I recommend looking at the work of Robert Hromec from another perspective? Mainly because of the fact that the present period places before the artist challenges which force him, as in other branches, to create and think in various dimensions and consider the “art business” more thoroughly than ever before. These days, modern art must compete against the information and publicity industries, and must, according to the trend of the times, “provide according to the momentary moods” of the buying public. This can easily involve a degradation of the original mission of the artist, which is to “provide an escape to another world, to a world of joy, spontaneity and purity”, as Master Hromec himself puts it. And for this is necessary the time, accord and harmony which must contain the work and the author himself.
In this context I don’t mean modern as the art from the turn of the 19th century until the present, but rather let’s agree that modern for our purposes will mean the work of artists still living.
Many of us have had and still have the possibility to experience in our own skin movement from place to place, our times have enabled us to fully perceive life in places far removed from home, to experience life in foreign cultures, to look closer into the habitats of various religions. To certain of us moreover has been given the gift to perceive and comprehend historical events in the development of our civilization. But to only a few of us has been given the power to process all of these experiences for ourselves, to attempt to understand them. Only a few selected individuals have a talent which allows the gathered experiences and insights to be transferred into artistic form as statements for the contemporary times. The application of this experience to the specific conditions of the market is perhaps unthinkable for the majority of artists – not perhaps because they would not be capable of it, but because in our countries there still reigns a conception relating to art as an article of trade which effectively binds the hands of the artist. However, before we come to the philosophy of the success of an artist we should perhaps look a little at what separates the artist from the amateur. It is education. Study and everyday toil. A work routine. Getting up every day and working, as a banker or a bank clerk do every day after their morning coffee.
Apart from a never-ending study of history both past and present, in addition to discernment and the working of an artistic brain, there must be this industriousness which allows that one in a thousand works to survive in history and to maintain interest in the author, even after his life. This causes the work to deal out beauty and joy, to share with us its striving towards perfection. The esteemed toil, the searching for new expressive means and themes in the surroundings of an artist who does not shy away from combat with his times. It is all of these, in happy combination with talent, study and experience, which creates that concomitant desire – of the client to own the work. Yes, we should never forget that this coin has two faces. While we have a public which is uneducated, then that public may be eternally satisfied by the attractiveness of owning Chinese machine art instead of buying an original graphic straight from the hand of the creator. It is up to us to give back to the future the form of quality and, twenty years after our change of regime, to start educating ourselves and our children about culture and national values.
Robert Hromec too has had the opportunity to compare life here and abroad. We can state definitely that themes connected to the place where he was born, the country where he grew up, his time in New York, constantly snake through his work. He has had the opportunity to be a direct actor in those events relating to the interweaving of worlds, cultures and styles. And that is where he realized that his future success would depend on the individuality of his own artistic style. He understood that in order for this process to unfold correctly and perfectly, there must occur in his own world a defragmentation of feelings, values and opinions, as it occurs in today’s electronics world. Following such a compilation of thought, and after the decision not to succumb to the trends of the times but to remain true to his own artistic expression, it was natural that a synchronization of his expression with the understanding of his surroundings had to occur. I think that he was successful in this.
Even though there is no time in this place to look in detail and to assess the importance of development of the abilities of the artist and his public by continuous education and honest work, we can return for a few moments to those previously mentioned prejudices, which in my experience prevent a correct perception of art by the client, in the final analysis the only reliable assessor of the market worth of a work of art. We should here be aware that state galleries are also players on this market. In fact, more and more capable heads of institutions have realized the importance of visitor numbers and interest in given artists and works throughout the world. We can only hope that it is just a question of time before this quality is present here.
I’m referring to the art market quite deliberately, and not only as an economist and a dealer. Critics sometimes spent so much time exclusively on a specialist assessment of a work that they even forgot that this work is not talking to anyone. It has no public, so it has no real price. It quite simply is of interest to no-one.
These frequently denounced criteria of interest are definitely not lacking from the work of the artist Robert Hromec. He is proof that the artist need not debase his ideas of quality in order to be successfully marketable. How else today can we express the success of an author than by the interest in his work?  The client who comes to the gallery or the studio is searching for a work which will speak to his heart – by its theme, colourity, scale or period character. When we look around, we find only a handful of artists who are not afraid to create beauty. And still beauty is the basis of every work or art which we are able to admire over time. Robert Hromec creates beauty. He creates it in his own individual characteristic style. His statement is a combination of differently used artistic techniques, in a combination of drawing and engraving; with acrylic putty or plaster he then works out the plasticity of the piece which is characterized by his “unlimited” frames in order to preserve the depth of the expression and the impression of another dimension. His themes range from antique scenes in older works (sometimes I regret that he stopped with them) through works reflecting relations and communication among people up to his wonderful female forms and figures full of life – all of this is the beauty which deserves admiration. Master Hromec does not shy away from experiments with form to create a variegated yet still essentially attractive oasis of calm and balance. He does not fear working in light and shadow, nor with his layering of colours, nor uniting that drawing and painting which is permitted to him by the pastiness´ of his chosen colours. Here again we are dipping back into that dedicated work and training… Very few contemporary artists manage to master drawing with such bravura, whether sketched with one clean and flawless stroke it is the anatomy of the human body, the body of the animal, or the contours of some lifeless object. Here we see that education and continual work are truly suitable supplements to the talent of Robert Hromec, who has always been supported by his family in his life mission, for which we are all truly grateful.
We are very proud that we are able to present the thoughts and works of this outstanding artist beyond the borders of Slovakia. We are convinced that time will only serve to confirm our predictions for the future development of Robert Hromec – indeed it is the time and the timelessness of the message that is the marker for the fulfillment of any artist’s goals. We wish the master lots of strength in his future activity, a great deal of stamina in gaining new inspirations and directions, and finally enough of that financial success which brings to any artist today those very welcome feelings of satisfaction and liberty.

Anton Divácký
Prague, 2010

V prvom rade by som veľmi rád poďakoval za túto úchvatnú možnosť napísať niekoľko slov o umelcovi, ktorý ovplyvnil nie len môj život a pohľad na dnešnú výtvarnú tvorbu, ale ktorý ovplyvnil hlavne scénu slovenského moderného výtvarného umenia a kresby, a ktorý sa za niekoľko posledných rokov zapísal aj do slovníkov moderného výtvarného umenia v zahraničí a to aj v USA. Som si istý, že jeho tvorbu, charakteristický štýl a farebné vnímanie sveta budú ešte v knihe ďalej podrobne popísané. Preto sa chcem pokúsiť podať vnímanie tejto osobnosti pomocou pohľadu človeka pochádzajúceho z rodiny, ktorá vlastne už pol storočia pôsobí v oblasti kultúry, výtvarného umenia, podpory rozvoja mladých umeleckých talentov a obchodu s umením, rovnako ako v oblasti propagácie a vydavateľskej činnosti umeleckých publikácií. Prečo doporučujem pozrieť sa na tvorbu Roberta Hromca z inej perspektívy? Hlavne preto, že dnešná doba kladie pred umelca výzvy, ktoré nútia rovnako ako v iných oboroch umelca tvoriť a rozmýšľať v odlišných dimenziách a rovnako ako v ostatných odvetviach, aj v oblasti výtvarného „priemyslu“ -  rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Moderné umenie v dnešnej dobe musí zápasiť s informačným a reklamným priemyslom, s trendom doby „dodať podľa momentálnych nálad“ väčšiny kupujúcich a tým pádom aj s možnou degradáciou pôvodného poslania umenia, ktoré má „poskytovať únik do iného sveta, do sveta radosti, spontánnosti a čistoty“, ako hovorí sám majster Hromec. A na to je potrebný čas, súlad a harmónia, ktoré musí obsahovať dielo ale aj sám autor.
Modernou v tomto slova zmysle nemyslím umenie od prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia po dnes, ale dohodnime sa, že modernou budeme pre náš účel nazývať diela žijúcich umelcov.
Mnohí z nás mali a majú možnosť zažiť na vlastnej koži presun z miesta na miesto, doba umožnila vnímať život na domovu vzdialených miestach planéty naplno, mnohým z nás bolo umožnené zažiť život v cudzích kultúrach, mnohým z nás bolo dovolené pozrieť sa pod pokrývku rôznych náboženstiev. Niekoľkým z nás bola daná schopnosť vnímať a chápať historické udalosti vývoja našej civilizácie. Len nemnohým z nás však bolo dané všetky tieto skúsenosti vo svojej mysli spracovať, snažiť sa ich pochopiť, a iba vybraným jedincom talent umožňuje nazbierané skúsenosti a poznatky pretvoriť do umeleckej podoby a vyjadrenia pre súčasnosť. Aplikácia tejto skúsenosti na konkrétne podmienky trhu je aj pre väčšinu umelcov vec nemysliteľná. Nie preto, že by toho neboli schopní, ale preto, že v našich krajinách stále panujú predsudky týkajúce sa umenia ako obchodného artiklu, ktoré umelcom zväzujú ruky. Predtým, než sa však dostaneme k samotnej filozofii úspechu umelca, musíme sa venovať tomu, čo umelca odlišuje od nadšenca. Je to vzdelanie. Štúdium a každodenná drina. Pracovná rutina. Každé ráno vstať a začať pracovať, tak ako keď ide bankár, alebo úradník po rannej káve do práce.
Okrem neustáleho štúdia minulých aj súčasných dejov, okrem dobrého úsudku a využívania kapacity umelcovho mozgu je potreba práve oná pracovitosť, ktorá umožní jednému z tisíca diel pretrvanie v dejinách a tiež udržanie trvalého záujmu o umelca, ba dokonca aj za jeho života. To spôsobuje, že dielo rozdáva krásu, radosť a delí sa s nami o túžbu po dokonalosti. Poctivá „drina“, hľadanie nových výrazových prostriedkov, ale aj tém v okolí umelca, ktorý sa nebráni súboju s jeho dobou. Práve to všetko, v dobrom spojení s talentom, štúdiom a skúsenosťou vytvára túžbu druhej strany – klienta vlastniť. Áno, nesmieme zabudnúť, že aj táto minca má dve strany. Pokiaľ máme nevzdelané publikum, potom sa takéto publikum môže bez konca ukájať výhodnosťou nákupu čínskej strojovej maľby, namiesto toho, aby si kúpilo originál grafiku pochádzajúcu z rúk umelca. Je na nás, aby sme budúcnosti dali opäť podobu kvality a dvadsať rokov po zmene režimu začali vychovávať seba aj svoje deti smerom ku kultúre a národným hodnotám.
Aj Robert Hromec mal možnosť porovnávať život doma a v zahraničí. S určitosťou môžeme tvrdiť, že sa v jeho diele neustále prelínajú témy spojené s miestom jeho narodenia, s tradíciou krajiny kde vzrastal a neskôr s jeho pobytom v New Yorku, USA. Mal možnosť byť priamym účastníkom zážitkov spojených s prelínaním svetov, kultúr a štýlov. A práve tu si uvedomil, že jeho ďalší úspech bude závisieť len na nezameniteľnosti jeho vlastného umeleckého štýlu do budúcnosti. Pochopil, že aby tento proces prebehol správne a bol dokonalý, musí prebehnúť v jeho vlastnom svete, rovnako ako to dnes býva vo svete elektronickom, defragmentácia pocitov, hodnôt a názorov. Po takomto usporiadaní myšlienok, a po rozhodnutí nepodľahnúť trendu doby a zostať verný svojmu umeleckému prejavu, nutne musela prísť na radu synchronizácia jeho vyjadrenia s pochopením okolia. Myslím, že sa mu to podarilo.
Aj keď nemáme na tomto mieste možnosť do podrobností hodnotiť a rozobrať dôležitosť rozvíjania schopností umelca a jeho publika trvalým vzdelávaním a poctivou prácou, môžeme sa vrátiť v niekoľkých vetách k oným spomínaným predsudkom, ktoré podľa mojej skúsenosti bránia dobrému vnímaniu umenia u klienta, ktorý je vo finále veci samej jediným spoľahlivým hodnotiteľom ceny umeleckého diela na trhu s umením. Tu si musíme uvedomiť, že aj štátne ústavy sa pohybujú na trhu s umením a čím ďalej viac schopní vedúci pracovníci  v oblasti umenia, prichádzajú na podstatu návštevnosti a záujmu o vybrané diela a umelcov vo svete. Dúfajme, že je len otázkou času, kedy sa tieto kvality prenesú aj k nám.
O trhu s umením hovorím schválne. Nie len ako ekonóm a obchodník. Kritika sa často venuje tak ďaleko výlučne odbornej hodnote diela, až zabúda, že dielo nemá koho osloviť. Nemá publikum. Preto nemá ani reálnu cenu. Proste nikoho nezaujíma.
Práve dielo umelca Roberta Hromca tieto často odsudzované aspekty záujmu rozhodne nepostráda. Je pre nás dôkazom toho, že sa umelec nemusí spreneveriť myšlienke kvality, ak chce byť úspešný na trhu. Veď ako inakšie dnes vyjadriť úspešnosť autora, ako záujmom o jeho tvorbu?  Klient, ktorý príde do galérie alebo ateliéru hľadá dielo, ktoré bude blízke jeho srdcu, témou, farebnosťou, rozmerom, ale aj charakteristikou doby. Keď sa rozhliadneme okolo seba, nájdeme len hŕstku umelcov, ktorý sa neboja tvoriť krásno. A predsa krásno je základom každého umeleckého diela ktoré sme schopní dlhodobo obdivovať. Robert Hromec krásno tvorí. Tvorí ho jedinečným charakteristickým sebe vlastným štýlom. Jeho spoveď je kombináciou rôznych používaných výtvarných techník, s kompozíciou kresby a rytiny. Za pomoci acrylového tmelu, prípadne sadry potom dotvára plasticitu diela, ktoré je charakteristické „neohraničenosťou“ rámom a to práve kvôli zachovaniu hĺbky prejavu a dojmu ďalšieho rozmeru. Jeho témy od antických výjavov v starších dielach, /niekedy ľutujem, že sa im už nevenuje/  cez diela odrážajúce vzťahy a komunikáciu medzi ľuďmi až po nádherné ženské torzá a postavy plné života – to všetko je krása, ktorá si zaslúži obdiv. Majster Hromec sa nebojí experimentu s farbou a dotvára prejav rôznorodou a pritom decentne pôsobiacou farebnou oázou pokoja a vyrovnanosti. Nebojí sa pracovať s tieňom a svetlom, a ani s vrstvením farieb a kombináciou kresby a maľby, ktorú mu umožňuje práve pastóznost´ použitých farieb. Tu sa ale opäť dostávame k poctivej práci a drilu… Len málo súčasných umelcov dokáže tak bravúrne zvládať kresbu, či už je to anatómia tela človeka načrtnutá jedným čistým a bezchybným ťahom, alebo telo zvieraťa, obrys neživých predmetov. Tu vidíme, že vzdelanie a neustávajúca práca je veľmi vhodným doplnkom talentu Roberta Hromca, ktorý bol našťastie pre nás všetkých, vždy podporovaný svojou rodinou vo svojom životnom názore a pôsobení.
Sme veľmi hrdí na to, že môžeme myšlienky a dielo tohto výnimočného umelca prezentovať aj za hranicami Slovenska. Sme si istý, že náš názor na ďalší rozvoj Roberta Hromca potvrdí aj čas. Veď práve čas a nadčasovosť odkazu každého umelca je mierkou plnenia jeho cieľov. Prajeme majstrovi veľa síl do ďalšieho pôsobenia, veľa vytrvalosti v získavaní nových inšpirácií a smerov tvorby a v neposlednom rade aj finančný úspech, ktorý dodá každému umelcovi dnes tak veľmi potrebný pocit satisfakcie a slobody.