New materials introduced into the creative process, as well as new goals and new means—those for the work itself, and those that define the artist’s very mode of expression. With respect for what has been accomplished, for the path already taken. With a perfect memory of every misstep…but above all, with confidence in past successes! A complete understanding of the true meaning of the word “creation”! Continuity… durability… patience—nowadays we might call it “data collection,” “processing,” subsequent “analysis,” “drawing conclusions,” and “setting new goals,” a “vision for 2035,” much like what happens at the Ministry of Finance or the Ministry of Economy, unsarcastically, genuinely, without the contortions our bodies and minds undergo as they navigate daily obstacles… balance… of color… as well as poise and liberation for the mind of the viewer trapped within the work…
The courage not to close the door on what has been, the courage not to demolish the entire structure, so that we may once again catch a glimpse of the original cornerstone of our own creation… then to sit quietly in a corner of the studio—maybe lie down, close our eyes, surrender to “meditation,” empty our minds, travel back in time, free ourselves from meaningless desires… to recall our own “self,” unafraid of failure, with love and faith in the future… focusing on the future… releasing the “genie”… untying the energy constrained by experience… Acknowledging one’s past makes it possible to find the courage to step into this capsule—the time capsule—launching oneself into the future, toward the unknown, the unexperienced, the unexpected… it demands the soul of an eternal romantic, the soul of a child who always questions… faith… conquering fear, and… upon returning, the experience of knowledge…
Amen? No! Rocking and Rolling!
Anton Divácký
Prague, 2017
ANTON DIVÁCKÝ: CON L’ANIMA DI UN ROMANTICO E LO SGUARDO RIVOLTO AL FUTURO (IT)
Nuovi materiali introdotti nel processo creativo, nuovi obiettivi e nuovi mezzi—sia per l’opera in sé, sia per definire il modo stesso in cui l’artista si esprime. Con rispetto per quanto è già stato realizzato, per il cammino già percorso. Con la memoria perfetta di ogni passo falso… ma soprattutto con fiducia nei successi passati! Una piena comprensione del vero significato della parola “creazione”! Continuità… solidità… pazienza—oggi le chiameremmo “raccolta dati,” “elaborazione,” successiva “analisi,” “formulazione di conclusioni,” e “fissazione di nuovi obiettivi,” una “visione per il 2035,” proprio come al Ministero delle Finanze o al Ministero dell’Economia, senza ironia, autenticamente, senza le contorsioni che il corpo e la mente subiscono ogni giorno per superare gli ostacoli… equilibrio… del colore… così come compostezza e liberazione della mente dello spettatore, intrappolata all’interno dell’opera…
Il coraggio di non chiudere la porta a ciò che è stato, il coraggio di non demolire l’intera struttura, affinché possiamo ancora intravedere la pietra angolare della nostra stessa creazione… poi sedersi tranquillamente in un angolo dell’atelier—magari sdraiarsi, chiudere gli occhi, abbandonarsi alla “meditazione,” svuotare la mente, viaggiare indietro nel tempo, liberarsi da desideri inutili… ritrovare il proprio “io,” senza paura del fallimento, con amore e fiducia nel futuro… concentrandosi sul futuro… liberando il “genio”… sciogliendo l’energia vincolata dall’esperienza… Riconoscere il proprio passato rende possibile trovare il coraggio di entrare in questa capsula—la capsula del tempo—proiettandosi nel futuro, verso l’ignoto, l’inesperito, l’inaspettato… occorre l’anima di un eterno romantico, l’anima di un bambino che si pone sempre domande… fede… vincere la paura, e… al ritorno, l’esperienza della conoscenza…
Amen? No! Rocking and Rolling!
Anton Divácký
Praga, 2017
ANTON DIVÁCKÝ: S DUŠOU ROMANTIKA A S POHĽADOM UPRETÝM DO BUDÚCNOSTI (SK)
Nové materiály zahrnuté do tvorby rovnako ako nové ciele a nové prostriedky. Tie pracovné, ale aj tie, ktoré určujú samotné výtvarné vyjadrenie autora. S úctou k tomu, čo bolo vykonané. S úctou k ceste, ktorá už bola prejdená. S dokonalou pamäťou a zaznamenaním všetkých prešľapov…ale hlavne s dôverou k minulým úspechom! Absolútne pochopenie skutočného významu slova “tvorba”! Kontinuita… trvanlivosť… trpezlivosť, dnes by sme to mohli v modernom jazyku, ktorý by zodpovedal pokroku a dobe pomenovať „zberom dát”, ich „spracovaním”, neskoršou „analýzou”, „vyvodením záverov” a „vytýčením nových cieľov”, „výhľad do roku 2035“, rovnako ako na ministerstve financií, alebo hospodárstva, nesarkasticky, pravdivo, bez zakrivenia ktoré zažíva naše telo aj myseľ, keď sa snaží obchádzať každodenné prekážky… rovnováha… farieb… ako aj vyrovnanosť a vyslobodenie uväznenej mysli pozorovateľa diela… Odvaha nezatvoriť dvere za tým, čo bolo, odvaha nebúrať celú stavbu, aby sa dal opäť na chvíľu zahliadnuť základný kameň vlastnej tvorby…potom si sám sadnúť ticho v kúte ateliéru…možno uľahnúť, zavrieť oči, oddať sa „meditácii“, vyprázdniť myseľ, vrátiť sa v čase, oprostiť sa od nezmyselných túžob…spomenúť si na vlastné „ja”, bez obáv z neúspechu, slobodne, s láskou a vierou k budúcnosti…sústrediť sa na budúcnosť…vypustiť „Džina“… rozviazať skúsenosťou spútanú energiu… Priznať sa sám sebe k minulosti umožní nájsť odvahu nastúpiť do tejto kapsule, kapsule času, ktorou sa človek vrhá v ústrety budúcnosti, v ústrety nepoznanému, nezažitému, nečakanému…to vyžaduje mať dušu večného romantika, dušu večne dobiedzajúceho dieťaťa…vieru…prekonanie strachu a …po návrate zážitok poznania…
Amen? Nie! Rocking and Rolling!
Anton Divácký
Praha, 2017