RICK KINSEL: NEW MIXED-MEDIA PAINTINGS ON ALUMINUM PLATE

Robert Hromec’s new mixed-media work comes out of his extensive engagement with traditional forms of lithography and intaglio, but its exciting qualities owe more to his work as a painter, specifically with color and graphic design. In its formal sophistication, innovative use of materials, and atmospheric vitality, the work questions traditional painting even as it adheres to tradition.

More than twenty years ago, while working as a printmaker, Hromec found himself with a number of aluminum plates that, though used up for lithographic purposes, seemed too interesting for him to simply discard. Instead, he began to think of them as a starting point for a new kind of painting—in essence, as a substitute for canvas. As he recalls:

“My first encounter with aluminum plates was around 1990, while attending printmaking classes at the Pratt Institute and City College of New York. [There,] I made numerous lithographs from aluminum plates instead of using the traditional limestone [Plate 1]…. Once these aluminum plates were printed out, I washed and stored them in my studio.”

“The used-up plates were of gray background color with black images.…The subtle qualities of [these] recognizable images [intrigued me, so I began to use them as] a base for my print painting work. Around 2000, I made my first print paintings using these used lithograph aluminum plates [in place] of canvas [Plate 2,3].”

In the first of Hromec’s aluminum-plate paintings, the imagery bitten into the plate via lithographic processes created ghost imagery that he chose to incorporate into the new painting on aluminum. More recently, however, Hromec has chosen to work with fresh, clean, unused, and industrially polished aluminum plates. This time, he creates even more dramatic effects by using various printmaking-related techniques: He sands the plates, scratches the plates, drills into the plates, and buffs, gouges, and stamps the plates with various tools, doing so even as he builds up acrylic and shellac paint surfaces on the aluminum. In his own words:

“[As] acrylic paint, resin, shellac, and…color[ed] Styrofoam imprints are applied, the surface is sanded, carved, [and] scratched with a drill to achieve an optical illusion [that is created when the aluminum catches and reflects light].…[My] surface treatment of [my] paintings is very similar to the [surface treatment] used in printmaking.”

This building up and breaking down of layers results in an elegant, highly finished, richly textured work which nonetheless retains the raw, industrial quality of both the aluminum plate and the tools that have been used to carve and manipulate it. Moreover, the abraded aluminum catches and reflects light through its burred, sanded, and incised surface in ways that both challenge and complement the painting. The painting, meanwhile, also gains reflectivity through the artist’s selective application of shellac.

Even the surface upon which Hromec’s painting has been created can be gouged through, roughed up, or manipulated so extensively as to become unrecognizable. Like works on canvas featuring pentimento—traces of an earlier painting, as with frescoes through which previously painted surfaces have emerged throughout the passage of time—or alternately palimpsest manuscripts, in which traces of erased writing can be seen underneath, Hromec’s paintings remind us that everyday reality is multilayered and that our sense of the present is contingent upon our experience and sensation of the past. We are reminded that everyday reality itself is both fragile and illusionary.

Hromec’s painted-on-metal works clearly draw upon a variety of artistic influences. The artist combines primitive figuration—roughly drawn hands and feet—with biomorphic abstraction. Likewise, he balances his love of bold graphic design with a strongly gestural painterly element. The resultant works on aluminum are suggestive of a dream state: Through color, form, and technique, they evoke a moment in which layers of sensation, thought, and memory clash together in unexpected, sometimes upsetting, and sometimes quite beautiful ways.

Hromec’s figurative imagery refers back to ancient, primal experiences of physical conflict and eroticism even as his various techniques evoke disparate moments in Western art history. Moving from cave painting to classical printmaking to European surrealism and American abstract expressionism, the works challenge even as they delight. Their synthesis is one of the ancient and the contemporary, the primal and the sophisticated, the figurative and the abstract.

Rick Kinsel
New York, 2013

Robert Hromec vytvoril svoje nové obrazy kombinovanou technikou vychádzajúc zo znalosti a aktívneho zapojenia sa do procesu litografie a hĺbkotlače. Obrazy však podmaňujú a uchvacujú najmä maliarskym prístupom, a to konkrétne prácou s farbou a grafickým dizajnom. Vo svojej formálnej prepracovanosti, inovatívnom použití materiálov a atmosférickej vitalite tieto obrazy spochybňujú tradičnú maľbu ako-takú, aj keď zostávajú verné jej tradícii.

Zhruba pred dvadsiatimi rokmi, keď sa Hromec aktívne venoval grafike a tlačil litografické listy, sa zrazu ocitol s vytlačenými a  ďalej už nepotrebnými hliníkovými doskami v ateliéri. Dosky, aj keď boli už raz použité na tlač litografie, sa mu zdali až príliš zaujímavé na to, aby ich jednoducho vyhodil. Namiesto toho začal premýšľať, ako ich využiť a použiť namiesto plátna vo svojich nových obrazoch. Takto spomína:

„Moje prvé stretnutie s hliníkovými doskami sa odohralo okolo roku 1990, keď som navštevoval hodiny grafiky na Pratt Institute a neskôr na City College v New Yorku. Tu som z hliníkových dosiek namiesto použitia tradičného vápencového kameňa vytlačil množstvo litografií [1]…. Potom ako som hliníkové dosky použil, umyl som ich a uložil vo svojom ateliéri.“
„Použité vytlačené hliníkové dosky mali sivé pozadie s čiernou kresbou…. Jemné vlastnosti týchto rozpoznateľných vyobrazení ma natoľko zaujali, že som ich začal používať ako podklad pre svoje obrazy. Okolo roku 2000 som vytvoril svoje prvé grafické maľby – namiesto na plátne na použitých litografických hliníkových doskách [2,3].“
Hromec vo svojich prvých obrazoch na hliníkovom plechu integroval ako súčasť maľby vyleptané vyobrazenia vzniknuté litografickým procesom, ako aj nerozoznateľné výjavy na už vytlačenej hliníkovej litografickej doske. V súčasnosti však Hromec používa namiesto použitých litografických hliníkových dosiek nepoužitý a priemyselne vyleštený hliníkový plech. Takto vytvára ešte dramatickejšie efekty posilnené používaním rôznorodých grafických techník: brúsenia, vyrývania, leštenia, vŕtania a odtláčania vzorov na hliníku rôznymi nástrojmi cez vrstvy akrylových farieb a šelaku. Hovorí vlastnými slovami:

„Keď postupne aplikujem na plech akrylové farby, živice, šelak a farebné odtlačky z polystyrénu, povrch následne brúsim, vyrezávam a zdrsňujem vŕtačkou tak, aby sa dosiahla optická ilúzia, ktorá vznikne, keď hliník zachytáva a odráža svetlo…. Moja povrchová úprava obrazov sa veľmi podobá na povrchovú úpravu používanú v grafike.“

Toto postupné nanášanie a budovanie vrstiev, ako aj ich deštrukcia majú za následok elegantné, do detailu prepracované dielo s bohatou štruktúrou, ktoré však zachováva surovú, priemyselnú kvalitu hliníkového plechu aj stopy po použitých nástrojoch potrebných na jeho opracovanie. Zbrúsený hliník zachytávaa odráža svetlo cez svoje obrúsené a inak opracované povrchy spôsobmi, ktoré provokujú a dopĺňajú maľbu. Obraz, cez umelcovo selektívne používanie šelaku, získava zároveň aj reflexnú kvalitu.

Dokonca aj povrch Hromcových obrazov je vyrývaný, zdrsnený alebo opracovaný do takej miery, že sa stáva nerozpoznateľným. Tak ako obrazy na plátne s pentimento – stopami po predchádzajúcej maľbe, rovnako ako fresky, na ktorých sa v priebehu času objavili povrchy skôr namaľované alebo prepisované rukopisy palimpsest, v ktorých môžeme vidieť stopy vymazaného písma, aj Hromcove maľby nám pripomínajú, že každodenná realita je viacvrstvová a že náš zmysel pre súčasnosť je závislý od našej skúsenosti a precítenia minulosti. Pripomína nám, že každodenná realita je sama osebe krehká a iluzívna.

Hromcove diela maľované na plechu jasne v sebe odrážajú rôzne umelecké vplyvy. Umelec spája figurálnu kresbu, štylizované linky rúk a nôh s biomorfickou abstrakciou. Podobným spôsobom hľadá rovnováhu medzi grafickým dizajnom a prvkom expresívnej maľby gesta. Výsledné diela na hliníku vzbudzujú v nás snivý stav: cez farbu, formu a použité techniky evokujú okamih, v ktorom sa vnemy, myšlienka a pamäť navzájom preplietajú nečakaným, niekedy znepokojujúcim a niekedy celkom príjemným spôsobom.

Hromcova figuratívnosťnás odkazuje späť na starodávne, prvopočiatočné skúsenosti ľudského fyzického konfliktu a erotizmus, a to aj napriek tomu, že používanie rôznych techník v jeho obrazoch odkazuje na nesúrodé momenty v histórii umenia západnej Európy. Posúvajúc sa od jaskynných malieb ku klasickej grafike, k európskemu surrealizmu a americkému abstraktnému expresionizmu, Hromcove obrazy provokujú, aj keď potešia. Ich syntéza je syntézou starobylého a moderného, primitívneho a sofistikovaného, figuratívneho a abstraktného.